16.02.2016

Príbeh: Otehotnenie s endometriózou a imunitnou poruchou

ilustratívny obrázok

Ženy sa často pýtajú - môže prírodná liečba pomôcť aj na toto? a na tamto? Tento príbeh (tentokrát opäť môj vlastný :-)) je pekným dôkazom, že prírodná liečba je naozaj silná, a pomáha aj pri imunitne podmienených problémoch s plodnosťou.

O druhé tehotenstvo som sa pokúšala niečo vyše roka. Vďaka prvému tehotenstvu som dobre vedela rozlíšiť príznaky raného tehotenstva, a tie sa objavili prakticky každý mesiac, keď sme sa o to usilovali (zväčšená maternica, pobolievanie v podbrušku, mierne krútenie hlavy, náladovosť). Vždy však potom prišla menštruácia - bolestivejšia a silnejšia ako inokedy.

Mám za sebou históriu opakovanej endometriózy a nedávno som začala mať podozrenie aj na adenomyózu, to sa mi však pomocou stravy a progesterónového krému v posledných rokoch darilo držať na uzde. Aj kontrola u gynekologičky potvrdila, že je všetko čisté. Avšak stále tu bolo niečo, čo bránilo otehotneniu, teda lepšie povedané dobrému uhniezdeniu zárodku. Adenomyóza alebo imunita alebo obidvoje, ťažko povedať.

Prvé tehotenstvo

Tento problém som mala už dávnejšie, keď som sa snažila o prvé tehotenstvo - ten istý priebeh, rovnaké príznaky. Absolvovala som všemožné vyšetrenia, všetko bolo v poriadku, až na pár hraničných hodnôt - zvýšená zrážanlivosť krvi, mierne narušená imunita (je to už dávno, nepamátám si presne aký parameter), a trochu zhoršená funkcia štítnej žľazy. Nič z toho síce podľa lekárov nebolo také zlé, aby to vysvetlito úplnú neplodnosť, ale nechala som sa nahovoriť na malé dávky Anopyrinu. Skúšala som to pár mesiacov, ale výsledok sa nedostavil.

Gynekológ tvrdil, že je to psychosomatické, psychológ tvrdil, že je to gynekologické... Vraj nie je možné tak skoro cítiť príznaky tehotenstva, a nie je možné, aby mi nikdy nevyšiel pozitívny tehotenský test. Vraj som si to celé vsugerovala, lebo sa príliš sústredím na to, že chcem dieťa. Takže mi z toho vyšlo, že si musím pomôcť sama. A pomohla som si :-) Po mnohých rokoch snaženia som sa odhodlala urobiť naraz všetko to, čo som dovtedy skúšala postupne - jednak z pohodlnosti :-) a tiež preto, že som chcela presne zistiť, čo mi pomôže.

Avšak čas ubiehal, a možnosti dochádzali... mnohí hovoria, že v záujme otehotnenia vyskúšali všetko, ale nestretla som veľa ľudí, ktorí by skúsili viac ako ja - a nehovorím to preto, že by som sa tým chcela chváliť, alebo s niekým pretekať, kto skúsil viac :-)

Nakoniec som sa odhodlala (takpovediac naštvala), a v jeden mesiac som robila naraz skoro všetko to, čo som predtým skúšala postupne. A zrazu to zabralo - menštruácia neprišla, bola som konečne tehotná. Síce som nevedela úplne presne, čo z môjho zoznamu terapií a výživových doplnkov pomohlo, ale musela to byť vzájomná kombinácia viacerých vecí. Viac o mojom prvom otehotnení sa dočítate v článku Moje zázračné tehotenstvo.

Snaženie o druhé bábätko

Niečo vyše roka po narodení dcérky sme sa rozhodli, že skúsime šťastie druhýkrát. Najskôr len tak bez prírodnej liečby - a niekoľko mesiacov sa opakoval rovnaký scénár, ako pred prvým tehotenstvom: zhruba 3-4 dni po ovulácii som začala cítiť pobolievanie v podbrušku, krútila sa mi hlava, bolo mi nevoľno. Ale menštruácia vždy prišla.

Začala som teda experimentovať s rôznymi kombináciami terapií - zo začiatku pomerne náhodne, neskôr stále viac cielene. Ale stále tomu niečo chýbalo - bolo jasné, že ešte niekde treba v liečbe viac zabrať.

Rozhodla som sa, že sa tentokrát cielene zameriam na imunitu. Narušená imunita pravdepodobne nielen spôsobuje endometriózu a adenomyózu, ale môže aj poškodzovať štítnu žľazu a narušovať proces implantácie zárodku.

To znamenalo dôslednú bezlepkovú diétu a vylúčenie väčšiny mliečnych výrobkov, malé porcie mäsa (prevažne čerstvé ryby, ale aj kačacie či králičie mäso). Nasadili sme výživové doplnky na podporu imunity: zinok, vitamín C, antioxidanty a enzýmy (Aloe Vera a Serrapeptáza), ašvaganda. A terapie na podporu plodnosti a imunity: obklady s ricínovým olejom a dýchacie cvičenia. Aby sa tiež nedráždila lokálna imunita v reprodukčných orgánoch kontaktom so spermiami, počas tohoto obdobia sme sa s manželom vyhýbali nechránenému pohlavnému styku.

Prvé výsledky som spozorovala už za pár týždňov - aj keď všetci okolo boli chorí, ja som len deň dva cítila slabé pobolievanie v hrdle, ktoré prešlo celkom samo bez toho, aby som s tým čokoľvek robila. Ešte mesiac predtým som chytila každý bacil, ktorý šiel okolo.

Podľa očakávania ten mesiac bol menštruačný cyklus štandardný (silné krvácanie, stredné bolesti), teda bez pobolievania a ďalších skorých tehotenských príznakov. Ďalší mesiac to isté - choroby ma obchádzali, navyše som spozorovala, že mám viac energie. Pomohla možno aj špeciálna raňajková kaša, zmes ovsených vločiek, rôznych semienok, kokosového oleja a 1čl ašvagandy. Predtým mi pocit zasýtenia z raňajok vydržal maximálne 3 hodiny, teraz som vydržala aj 5 hodín. Zrejme sa to páčilo aj štítnej žľaze, veď ona rozhoduje o hospodárení s energiou a pocite hladu.

Na ďalšiu menštruáciu som sa napodiv celkom tešila - hovorila som si, že ak všetko dobre pôjde, môže byť nadlho posledná :-) Potvorka prišla o pár dní skôr, ale tentokrát mi to vôbec nevadilo. Rozhodla som sa dôverovať svojmu telu a prírode, a oddať sa tej vlne :-) v tieto dni som si začala vyfarbovať dospelácku omaľovánku, o som od manželíka dostala pod stromček, a ohromne mi to pomohlo odfiltrovať zvyšok stresu. Rozhodla som sa tieto dni "zasvätiť" maximálnej očiste tela aj ducha - a na povrch sa začali vyplavovať rôzne prapodivné zablokované myšlienky, ktoré som pred rokmi "zamietla pod koberec", lebo boli príliš bolestné. A z každou ďalšou vyplavenou myšlienkou som sa cítila ľahšia, slobodnejšia, šťastnejšia.

Ovulácia prišla na 10. deň cyklu - áno, trochu skoro, ale vravím si: nevadí, telo vie čo robí. Pri prvom tehotenstve som tiež ovulovala niekedy okolo 9-10. DC, a ako dobre to dopadlo :-) Od 13. dňa som už začala cítiť prvé príznaky. Áno, tie, ktoré som si podľa lekárov vsugerovala, lebo 3 dni po ovulácii je podľa nich príliš skoro na to, aby žena niečo cítila... Iste, sú ženy, ktoré nič netušia a nerozoznajú až do vynechania menštruácie, a niektoré dokonca až do pôrodu :-) Ale každá sme iná.

Týždeň po ovulácii som už vnímala zvýšenú citlivosť na pachy a zmenenú náladu (každé tehotenstvpo je trochu iné, ale pre mňa je charakteristický mix zvýšenej citlivosti a podráždenosti - niečo ako PMS, ale iné...). Moja štandardná dĺžka luteálnej fázy je 12-13 dní, a 2 dni predtým už mávam špinenie. Tentokrát na 12. deň nebolo nič - a na moje veľké pobavenie sa dcérka so šibalským úsmevom pozrela na moje bruško a opýtala sa - "Maminka, je tam bábätko?"

Na 14. deň po ovulácii som sa odhodlala urobiť si test. Prekvapí niekoho, že tam boli dve čiarky? :-)

OK, manžel bol zaskočený... síce súhlasil, že sa pokúsime, ale beťár, tajne sa spoliehal na to, že to nepôjde :)) veď predsa už máme 35 rokov, a ja som kôli endometrióze pred časom prišla o vaječník, takže za moju plodnosť by asi nikto ruku do ohňa nedal. Ešte že má tehotenstvo 9-mesačnú inkubačnú dobu, verím že to je dosť času na to, aby sa začal správne tešiť :-D

Pravda, ešte nie je nič celkom vyhrané, ale pre mňa je už len toto dôkaz, že prírodná liečba funguje! Kontrola v 13 týždni tehotenstva bola v poriadku, ak všetko dobre pôjde, koncom októbra nám pribudne doma ďalšie bábätko :-).

Ak Vás tento príbeh zaujal alebo inšpiroval, neváhajte ho preposlať alebo zdieľať s Vašimi známymi. Často je to práve príbeh s dobrým koncom, čo nám dodá silu do ďalšieho boja s chorobou. Ak máte aj Vy zaujímavý príbeh o uzdravení alebo otehotnení pomocou prírodnej liečby, napíšte mi ho na mail info@fertility.sk - bude mi cťou ho pridať na moje stránky.